SOU Papierenské Ružomberok

SOU Papierenské Ružomberok – 50. výročie

Okrem papiera i počítače a nábytok

Krátko po prehrmení vojnových rokov a následných rekonštrukciách vojnou zničených budov a zariadení v polovici štyridsiatych rokov, stáli najmä pred veľkými priemyselnými podnikmi otázniky, ako efektívne zabezpečiť i dostatok odborne vzdelaných zamestnancov, ktorí budú nielen nositeľmi nových myšlienok, ale aj garantom kvality vo výrobe. V systéme školstva síce bolo niekoľko stredných odborných škôl, no tie nestačili požiadavky podnikov naplniť. A tak jednotlivé rezorty sa snažili túto vzdelávaciu medzeru zaplniť po svojom. Začali vznikať odborné podnikové školy (alebo zariadenia s podobným názvom i zameraním), medzi nimi v r. 1949 i súčasné Stredné odborné učilište papierenské. Škola si teda práve v týchto dňoch pripomína 50. výročie svojho vzniku.

Hoci výroba papiera v Ružomberku má takmer 280-ročnú tradíciu, podstatne menšiu tradíciu má výchova odborníkov. Prví kvalifikovaní zamestnanci prichádzali z cudziny, čo na dlhé roky stačilo. Industrializácia Slovenska si však vyžiadala zmeny aj v príprave odborníkov, pretože nestačilo len pozorovaním skúsenejších preberať pracovné postupy, ale doba si žiadala, aby zamestnanci rozumeli výrobným zariadeniam a aby prinášali nové myšlienky, čo sa bez odborného vzdelania dalo ťažko dosiahnuť. Situácia teda jednoznačne smerovala k otvoreniu odbornej prípravy. Vznik terajšieho odborného SOU sa spája s dátumom 1. októbra 1949 a budovou slobodárne v závode Sólo. Učilište začínalo so 75 žiakmi, z ktorých dve tretiny pochádzali z východného Slovenska. Prvým riaditeľom školy bol J. Hautfogl, ktorý školu riadil do apríla 1950.

Časté sťahovanie

Po prvom polroku existencie školy nastalo obdobie častého sťahovania. Na začiatku päťdesiatych rokov sa škola presťahovala do kaštieľa sv. Žofie a skupina dievčat do budovy Rota píly. Riaditeľom v tom čase bol Ján Šeffer. Rozbehol sa aj odborný výcvik, ktorý viedli kvalifikovaní majstri. O rok neskôr sa škola presťahovala do bývalých Štefánikových kasární (stáli na mieste súčasnej Obchodnej akadémie a časti Okresného úradu), kde už bola zriadená aj kuchyňa, ktorá pre učňov pripravovala stravu. V roku 1952 sa škola presťahovala do novovybudovaných priestorov, ktoré vznikli v miestach bývalého cintorína pri požiarnom útvare. Učilište takto získalo na tú dobu pekné ubytovacie priestory, učebne i kuchyňu.
Od 1. januára 1954 vznikla Závodná učňovská škola Povereníctva lesov a drevárskeho priemyslu, v ktorej od 1. januára 1957 došlo k reorganizáciám, pričom sa zlúčila teoretická výučba s odborným výcvikom, mimopracovnou výchovou a hospodárením. Prijatím učňovského zákona (12. decembra 1958) došlo k ďalšej zmene, keď od 1. januára 1959 z pôvodnej Závodnej učňovskej školy vzniklo Odborné učilište n. p. SCP. Veľký kus práce pri prebudovávaní ZUŠ na moderné podnikové učilište vykonal dlhoročný riaditeľ Štefan Novotný. Za jeho riaditeľovania bola v r. 1966 dostavaná budova učilišťa, v ktorej SOU sídli dodnes. Pripomeňme, že v r. 1973 bolo nadstavané 2. poschodie teoretického traktu.

V zložitých podmienkach

Pri spomienkach na tie roky sa Štefan Novotný vyznal z príjemného pocitu, že učilište nezaniklo ani v zložitých podmienkach. “Hreje ma najmä skutočnosť, že škola sa odborne, materiálne i technicky zveľaďovala. Moja radosť je o to väčšia, že k povzneseniu a rozvoju učilišťa som aktívne prispel aj s pracovným kolektívom majstrov, učiteľov, vychovávateľov a ostatných spolupracovníkov,” spomína dnes Štefan Novotný. “Im vďačím za to, že počas takmer 14 rokov práce sme spoločnými silami veľmi dobre splnili naše poslanie. Iniciovali sme komplexnú výstavbu učilišťa, teda učebné priestory na teoretickú i praktickú výchovu, internát s telovýchovným a športovým areálom. Rozhodli sme sa iniciovať prestavbu štruktúry učebných odborov, zrušiť úzkoprofilové dvojročné odbory papierar, spracovateľ papiera a celulózar v jeden trojročný – strojník papierenskej výroby. Vypracovali sme i osobitný Program výchovy učňov pre Povereníctvo školstva a kultúry v Bratislave, ktorý bol prijatý na podmienky Slovenska. Bola tiež postavená plaváreň a pribudla nadstavba internátu o dve podlažia, hoci pôvodne mali byť prostriedky použité na ďalšiu výstavbu učebných a dielenských priestorov,” konštatuje Š. Novotný.

Štvorročné štúdium s maturitou

Na prácu Štefana Novotného nadviazal Ing. Rudolf Mičuda, ktorý vo funkcii riaditeľa pôsobil v rokoch 1970 – 1987. Prvoradú pozornosť priestorovému zabezpečeniu a príprave odborných pracovníkov pre potreby papierenských podnikov na Slovensku. “Veľmi intenzívne som rozmýšľal, ako zaviesť maturitné štúdium pre talentovaných žiakov, z ktorých by tí najtalentovanejší dostali možnosť pokračovať v štúdiu na vysokých školách,” približuje sedemdesiate a osemdesiate roky Ing. R. Mičuda. “Šťastnou myšlienkou bolo zavedenie súvislého päťročného štúdia. Hneď potom bolo zriadené štvorročné štúdium s maturitou. Priestory na takto ponímanú prípravu však nevyhovovali. Dobre vybudovaný bol trakt teoretického vyučovania a internát, no veľmi absentovali priestory na praktické vyučovanie a ich materiálno – technické vybavenie. Preto sme sa pustili do rekonštrukcie priestorov materskej školy v závode Sólo, ktoré sa zmenili na analytické a chemicko – fyzikálne laboratóriá,” spomína Ing. R. Mičuda.

Veľké problémy robili chýbajúce priestory na praktické vyučovanie v odboroch strojárskych a elektrotechnických. “Pustili sme sa do sizyfovskej práce,” hovorí Ing. R. Mičuda. “Nebyť hlavného majstra p. Juríčka a kolektívu majstrov odborného výcviku, neboli by sme zrekonštruovali “Paľovu búdu” na Sóle, ani robotnícke bytové jednotky na Supre. Následne sme sa pustili do výstavby zváračskej školy v priestoroch bývalej sulfátovej celulózky v závode Supra. Podarilo sa nám zriadiť ju na takej úrovni, že nám ju závideli mnohé učilištia na Slovensku. Veľmi nám vtedy pomohl Výskumný ústav zváračský v Bratislave. Veľkú zásluhu na týchto prácach mal P. Graf, A. Jacko a kolektív majstrov odborného výcviku,” konštatuje Ing. R. Mičuda.

Samostatný subjekt

K 1. januáru 1991 sa učilište stalo samostatným subjektom, ktorého zriaďovateľom je Ministerstvo hospodárstva SR, administratívne sa oddelilo od SCP, čo si nutne vyžiadalo čiastočnú rekonštrukciu učebných odborov i organizačnej schémy. Tento proces sa začal pod vedením Ing. Jána Džumelu. Nastal určitý odklon od úzkej špecializácie odborov len na SCP, pribudli nové odbory, ktoré si vyžiadala podnikateľská sféra, konkrétne slaboprúd a drevárstvo. Napriek tomuto konštatovaniu však bola zachovaná úzka spolupráca medzi SCP a školou. Okrem iného sa prejavuje aj tým, že podnik poskytuje financie za každého absolventa, ktorý nastúpi do SCP. Samozrejme väzieb je ešte veľa.

V roku 1994 škola úspešne absolvovala konkurz medzi odbornými školami na pilotnú školu v rámci programu PHARE – Reforma odborného vzdelávania a prípravy, v rámci ktorého okrem experimentálneho overovania nových študijných a učebných odborov sa úspešne rozvíjala aj partnerská spolupráca s Technical College Aalborg zo severného Dánska. Nemalý prínos pre SOU znamenali prostriedky PHARE, ktoré boli využité i na modernizáciu technického vybavenia.

O súčasnom vývoji nám pridal informácie terajší riaditeľ školy Mgr. Vladimír Pančík. “Prijímame žiakov do dvoch maturitných odborov – chemik operátor so zameraním na výrobu celulózy a papiera a základy techniky. Tento odbor sa vyučuje ako experiment v rámci programu PHARE, pričom žiaci si po prvom ročníku vyberajú z troch zameraní: stroje a zariadenia, silnoprúdové zariadenia a organizačná a výpočtová technika. Z učebných odborov možno v súčasnosti študovať odbory strojník so zameraním na výrobu papiera, mechanik opravár so zameraním na stroje a zariadenia, mechanik elektronických zariadení a stolár. Dnes už vieme povedať, že v školskom roku 2000/2001 predpokladáme vyučovať základy techniky – strojárstvo a elektrotechnika (76 žiakov, študijný odbor s maturitou), chemik operátor – výroba celulózy a papiera (15 žiakov, študijný odbor s maturitou), stolár (15 žiakov, záverečné skúšky). obrábač kovov (12 žiakov, záverečné skúšky), strojník – výroba papiera (24 žiakov, záverečné skúšky). Teda spolu bude prijatých 142 žiakov. Rozpracovaný je experimentálny odbor strojárstvo (stupňovitá príprava) so zameraním na papierenskú techniku. V nadstavbovom štúdiu ponúkame odbory elektrotechnika, strojárstvo, priemyselná chémia a nábytkárska výroba.”

“Okrem bežného vyučovania sa v rámci odborného výcviku realizujú i produktívne práce, pričom škola bola nútená vyvíjať aj podnikateľské aktivity,” hovorí Mgr. V. Pančík. “Cieľom takéhoto kroku je dopĺňanie finančných zdrojov na prevádzku školy. SOU papierenské tiež úzko spolupracuje s podnikateľskou sférou, hlavne s bývalým materským podnikom SCP, a.s., Ružomberok, ktoré nám pomáhajú pri zabezpečovaní prevádzkovej praxe žiakov a tiež určitou finančnou a materiálnou výpomocou. V predchádzajúcich rokoch sme sa tiež podieľali na realizácii rekvalifikačných kurzov pre úrady práce v Ružomberku, Liptovskom Mikuláši a Dolnom Kubíne v odbore zvárač,” zdôraznil Mgr. Vladimír Pančík.

Aj keď škola už dosiahla svoje abrahámoviny, rozhodne sa nechystá na odpočinok, práve naopak. Plánuje modernizovať svoje vybavenie, aby mohla držať krok s novými technológiami, chce vhodne inovovať a upravovať učebné materiály, pracovať na zefektívnení a modernizácii vyučovacieho procesu, objektivizácii hodnotenia žiakov a ich výkonov napríklad vypracovaním didaktických testov, zapojiť sa do ďalších projektov, ktoré sa chystajú v rámci Európskej úniu. Zaželajme im spoločne cestu bez jám, výmoľov i obchádzok, aby mohli prinajmenej ďalších 50 rokov rovnako úspešne pôsobiť pri výchove odborníkov ako doteraz.

Doterajší riaditelia SOU papierenského

J. Hautfogl 1949 – 1950
Ján Šeffer 1950 – 1953
I. Tichý 1953 – 1954
J. Kimle 1954 1955
Š. Šeffer 1955 – 1956
Ing. M. Horváth 1956 – 1957
Štefan Novotný 1957 – 1971
František Blaho 1971
Ing. Rudolf Mičuda 1971 – 1987
Ing. Ján Džumela 1987 – 1992
Mgr. Vladimír Pančík od roku 1992